6 min

Slovensko nie je len Fico a Šimkovičová

Přidejte si obsah Centrum.cz do oblíbených zdrojů pro Google hledání a Google zprávy

Sdílet

Dennívýzva

Nové queer miesta ukazujú nádej uprostred nebezpečenstva.

Slovensko nie je len Fico a Šimkovičová

Zdroj: Qult.cz

Pri rožnej budove sa v zvuku hustej premávky stretávajú dve dôležité tepny mestskej dopravy: Záhradnícka ulica a Krížna sa tu vlievajú do jednej cesty vedúcej priamo do centra Bratislavy. Každý deň okolo budovy prejde väčšina obyvateľstva Ružinova a Nového Mesta. Jej prízemie je takmer celé presklené, a hoci do priestoru zvonka nevidno, nepôsobí stiesňujúco. Závesy v spektre pastelových farieb umožňujú zvnútra vidieť na ulicu a zároveň pôsobia upokojujúco. Na tejto adrese sídli komunitné a integračné centrum In pre kvír ľudí, ktoré pred rokom otvorila Iniciatíva Inakosť. Ľudia doňho mohli prvý raz nahliadnuť v deň výročia vraždy Juraja a Matúša. V ešte zaprášenom interiéri mohli nechať odkaz, želanie. „Snívam o Slovensku, kde všetci môžeme byť sami/y sebou bez strachu a s láskou,“ napísal Filip na papierové srdiečko.

Napriek nádeji v zlepšenie sa situácia práv kvír ľudí po teroristickom útoku v roku 2022 na Slovensku zhoršila. Nasledovali voľby, nástup Ficovej národno-konzervatívnej vlády a nová vlna exodu. Podľa prieskumu neziskovky Nomantinels z minulého roku štvrtina slovenských kvír ľudí uvažuje o odchode z krajiny, a až 75 percent z opýtaných cíti v súčasnej spoločenskej situácii ohrozenie. Viaceré ministerstvá obmedzili prístup kvír organizácií k finančnej podpore, a tie teda už dva roky bojujú o prežitie. Bezpečných priestorov napriek tomu neubúda, práve naopak. Napríklad len v Bratislave okrem spomenutého centra na Záhradníckej ulici pôsobia ďalšie dva komunitné priestory pre kvír ľudí: Pakt na Pionierskej ulici a Bunt na Jungmannovej.

Centrum In, Foto: Monika Kováčová

Prvý kontakt

Ľudí pri dverách zväčša vítal Robin, ktorý tu pracuje ako dobrovoľník už od minulého leta a počas väčšiny podujatí má úlohu prvého kontaktu. Pochádza z obce pod Fatrami a hľadať bezpečné miesta na Slovensku, aj sa spoznávať s inými ľuďmi z komunity bolo preňho náročné. Lepšie sa cítil v Amerike, kde mal partnerstvo aj kamarátstva, a zvykol ich aspoň raz ročne navštevovať. Posledný rok však bol preňho dôležitým, formujúcim obdobím. „Hlavne na začiatku som cítil obavy, keď som sa ako vtedy nebinárna osoba obliekol do dúhy; pri dverách sa totiž pozastavovali rôzni ľudia, niekedy aj netolerantní. Našťastie však k ohrozeniu nedošlo, lebo v priestore vždy bol aj niekto iný z tímu Iniciatívy Inakosť a v prípade potreby pomohol.“

V In centre za rok zorganizovali viac ako sto podujatí a navštívilo ho odhadom vyše dve tisíc ľudí. „Raz mi niekto povedal, že keď ma vidí pri dverách centra, vie, že zažije príjemný večer. To ma veľmi potešilo,“ vraví Robin. Po niekoľkých mesiacoch v dobrovoľníckom tíme sa rozhodol rozbehnúť aj vlastnú sériu podujatí, herné večery Dungeons and Dragons. V tejto RPG, ktoré sa odohráva vo fantazijných svetoch, mnohí kvír ľudia testujú a objavujú inú rodovú identitu alebo sexualitu. Sami si vytvárajú postavy a vymýšľajú magické schopnosti. Na základe scenárov, ktoré sú dostupné na internete, vedie hru moderátor, takzvaný dungeon master. Väčšina príbehov v hre je dobrodružných: skupina odvážnych hrdinstiev rieši záhady, pomáha slabším, bojuje proti zloduchom.

Centrum In, Foto: Monika Kováčová

„Raz som mal zaujať rolu kobolda – to je taký tvor podobný mačke a drakovi. Ešte predtým, než vedeli, že som si tiež vybral toto meno, nazvali ho Robin. Aj tieto interakcie mi pomohli prijať identitu transrodového muža.“ Robin organizuje niekoľko herných večerov mesačne a vždy ho poteší, keď vidí, ako sa tichí nováčikovia osmelia, prídu s kreatívnymi myšlienkami a spoznajú nové kamarátstva.

Hetero friendly

Bezpečné priestory však rastú aj mimo hlavného mesta. V lete sa viaceré podujatia košického PRIDE konali v novej kaviarni Ponq, ktorú prevádzkuje mimovládka Saplinq. Je to idylický priestor; na podlhovastý dvorček so stolmi vedú z baru drevené schody a steny lemuje brečtan. Nachádza sa neďaleko železničnej stanice aj centra mesta, v historickej budove na ulici remesiel, kde kedysi sídlili stolári. Na minulosť odkazuje aj názov, ponk je totiž druh pracovného stola.

„Prešlo už niekoľko rokov, odkedy v Košiciach zavrel posledný podobný podnik pre kvír ľudí, Mko, niekdajšie Marseille,“ vraví riaditeľ organizácie Saplinq, Róbert Furiel. Patrí k najdlhšie pôsobiacim slovenským kvír aktivistom a podieľal sa napríklad aj na organizácii vôbec prvého bratislavského PRIDE v roku 2010. Keď sa od tímu odpojil, založil vlastný pochod v Košiciach. Posledný rok bol však kvôli politickej situácii mimoriadne náročný. „Saplinqu sa zhoršila finančná situácia, stratili sme dve tretiny príjmu, a nevedeli sme, či nám banka schváli úver, ktorý sme si na podnik vybrali. Veľa iných problémov sme však v súvislosti s Ponqom riešiť nemuseli, jedine, že sme dlho hľadali kuchára. Treba dodať, že nie je to priestor len pre kvír ľudí – vravíme, že je hetero friendly.“

Hoci sa Róbert cíti ako optimista, chcel by vidieť väčší dopad svojej práce na spoločnosť. „Aj keď sa vecí serú, treba sa snažiť, lebo sa potom nikdy nezmenia. Nálada síce nie je dobrá, ale čakajú nás dvoje voľby. Vidím tak šancu skorigovať smer a verím, že sa škody dajú napraviť.“

Ponq, Foto: Alex Michelčík

Vyvážená komunita

Kvír ľudí najviac zasiahla zmena ústavy, ktorú sa vláde spolu s konzervatívnou časťou opozície podarilo presadiť v septembri. Párom rovnakého pohlavia zakázala adopcie a skomplikovala proces tranzície. Na ten konkrétny piatok nezabudne ani ďalšia dobrovoľníčka z bratislavského In centra, Denisa.

„Prečítala som si správy a bez dlhého rozmýšľania som išla rovno do In centra, ktoré ako reakciu na hlasovanie v parlamente organizovalo komunitný večer. Stretla som tam veľa ľudí a zažila pocity spolupatričnosti, prijatia a ľudskosti. Zistila som, koľkí ďalší dobrovoľníci tu pôsobia a čo všetko robia pre druhých aj seba navzájom. V mnohých ohľadoch mi tento zážitok zmenil život.“

Denisa začala najprv organizovať kurzy pletenia, pri ktorých sa návštevníctvo dokáže uvoľniť, a neskôr aj herný večer stavania lega. Jej najnovším nápadom je Mini In, podujatie na vzájomné sa spoznávanie rodičov.

„Veľa sa učím. Ako citlivo a rešpektujúco komunikovať, aby som nezraňovala, ako oslovovať, aby som svoj rešpekt aj vyjadrila, byť podporou, keď je to treba.“ Náročné bolo pre ňu zvládnuť pocit, že vekovo nezapadá – že je staršia ako väčšina návštevníctva priestoru. „Neskôr som zistila, že to jednak nie je pravda, lebo je nás viac, a tiež, že je to výhoda, vyváženú komunitu totiž tvoria rozdielni ľudia.“

Napriek zlej nálade

Hoci tretie najväčšie slovenské mesto, Prešov, nemá špecificky kvír podnik, v polovici roka 2024 tu vznikla nová platforma Kvír Prešov. Jej zakladateľstvo aj členstvo sú dôkazom toho, aké pestré kvír spektrum je: patria k nim študenti, pracujúci, ľudia v monogamnom či otvorenom vzťahu a dokonca aj v manželstve, gej, bi, trans aj lesba.

Všetkým chýbali akékoľvek kvír podujatia, či už klubové alebo umelecké, a najmä komunita ako taká. Začali sa teda organizovať a pripravovať grilovačky, kvízy, premietania, diskusie, párty, spomienku na obete pred Teplárňou. Za najväčší úspech však považujú prvý PRIDE deň v Prešove.

„Tieto podujatia sa udiali predovšetkým napriek zlej celospoločenskej situácii a nálade. A možno ani nie napriek, ale práve kvôli tomu. Z nenávistných vyhlásení verejných osôb mám obavy a úzkosti. No potom, keď stojím uprostred Prešova na PRIDE dni a pozerám na 50 kvír ľudí a ich priateľstvá, ako sa spolu bavíme, vravím si: Dá sa to…,“ napísala Eva v spoločnej eseji Kvír Prešova v magazíne QYS. Pred dvomi rokmi okrem svojej partnerky inú kvír osobu v meste nepoznala, a dnes má kamarátstva a známosti všetkých odtieňov kvír spektra. Nádej vidí aj v tom, ako okolo nich rastie sieť podpory aj návštevnosť ich podujatí.

„Naše skúsenosti ukazujú, že pomalou, poctivou a trpezlivou prácou bez veľkých očakávaní sa dá niečo vybudovať,“ dodáva Eva. Ďalšou akciou bola valentínska párty Láska je láska. Zorganizovali ju v podniku v centre Prešova a počas piatkovej noci praskal vo švíkoch.

Reklama

Další články z Qult.cz

Poslední žijící lesba

Queer prázdniny v Československu: Chaty, cruising, Lambda tours i teplé lázně

České queer dějiny mají i svou letní kapitolu. Vypráví o společných pobytech, přírodě, erotice i hledání...

Prvnímu Prague Pride nejvíc pomohl homofobní Klaus. Letos jsme nedostali ministerskou záštitu, říká ředitelka festivalu

„Média nás stále redukují na průvod nahých zadků.“ Rozhovor s Kamilou Fröhlichovou.

Queer streaming? Netflix a spol. přináší spíš jen přeslazenou estetiku, na realitu stále čekáme

Teplý obsah roste, často se však přizpůsobuje pravidlům mainstreamového vkusu.

Československo mělo queer časopis už v roce 1931. Patřil k prvním na světě

Století queer žurnalistiky: začátky v Německu, český Hlas, Nový hlas i porevoluční SOHO.

Tento článek byl publikován ze zdrojů Qult.cz

Qult.cz přináší články, které se věnují současné kultuře, společenským tématům a životním zkušenostem lidí z různých prostředí. Obsah propojuje publicistiku, rozhovory, komentáře i osobní pohledy na otázky identity, vztahů, kultury a společenských změn.Texty často otevírají témata spojená s...

Slovensko nie je len Fico a Šimkovičová

Větší riziko smrti než v zákopech. Muž popisuje nejnebezpečnější práci na frontě

Osudové ženy Hynka Čermáka: Svatbě s první se vyhýbal, druhá pláchla a třetí si vzal tajně

Hádek lezl Vondráčkové v noci přes plot. Security si myslela, že jde o zloděje, nahrávky dostal Plekanec

Marie Rottrová otevřeně o životě v důchodu: Většina lidí si nedokáže představit, jak je to náročné

Známe ho z bojů proti nacistům. Ještě před válkou ale Patton bombardoval Havaj. O jeho plánu se dodnes vedou spory